Čo sa deje s človekom po smrti? To je otázka, na ktorú vedci hľadajú odpoveď celé stáročia, no márne. Existujú rôzne teórie, no pravda uniká. Smrť je súčasťou života, je smutná, krutá, desivá, tajomná. Mnohí avšak veria, že po fyzickom skonaní naša púť nekončí, ale máme šancu žiť tam hore, prípadne strážiť našich najbližších. Tí, ktorí zažili nejaké zvláštne príbehy na vlastnej koži, sú o tom nepochybne presvedčení.

My sme si tentokrát pe vás pripravili päť ťažko uveriteľných príbehov, ktoré sa stali ľuďom, ktorí sa s nimi podelili na internete s celým svetom.

Synovec Mark

„Môj synovec Mark dostal bohužiaľ rakovinu a zomrel ako 21-ročný. Krátko po jeho smrti som šla s manželom autom a povedala som mu, že by som si želala, aby nám poslal nejaký odkaz z neba, že už mu je dobre. O pár okamihov nás predbehlo rovnaké auto, akým jazdieval. Šok nastal až vo chvíli, keď som si všimla na jeho ŠPZ-tke písmená MHR, čo boli jeho začiatočné písmená jeho mena.“

Synov odkaz

„Nedávno mi zomrel syn a toto bol môj prvý deň matiek bez neho. Pochopiteľne mi veľmi chýbal, čo si dokažu predstaviť asi len tí, ktorým sa niečo podobné v živote udialo. V ten deň podvečer sa stalo niečo, na čo nezabudnem. Z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa zlomila polička, na ktorej som mala taniere. S mužom sme šli do kuchyne, kde sme našli na zemi plno rozbitých tanierov a medzi nimi jeden, čo ostal v celku. Bol to ten so srdiečkom a nápisom Krásny deň matiek, ktorý mi syn kedysi dávnejšie daroval.“

Zastavené hodiny

„Moja babka, ktorá bývala s nami až dokody som sa neoženil a nepresťahoval sa do susedného mesta, zomrela vo veku 90 rokov. Krásny vek, no vzhľadom k zdravotným problémom, ktoré sa jej množili, to bolo azda už vykúpenie. V čase smrti už bývala v sanatóriu a jej spolubývajúca ju naposledy videla živú poobede okolo tretej, zatiaľ čo o šiestej ju vyhlásili za mŕtvu. Zomrela v spánku. Hodiny v jej izbe, kde žila cez 50 rokov, sa zastavili v ten deň pred piatou. Som si istý, že vtedy zomrela. Niekoľko málo vecí po nej som mal neskôr doma. Medzi nimi i jej budík. Asi vás neprekvapí, že presne na prvé výročie jej smrti sa zastavil približne o piatej poobede.“

Netradičné meno

„Meno Victor nie je v našej oblasti príliš časté, lepšie povedané, za vyše desať rokov v mojej práci pôrodnej asistenky sa mi nestalo, aby tak niekoho pomenovali. Presne rok po smrti môjho dedka Victora som si naňho pochopiteľne spomenula. A čo sa nestalo? Prvej žene sa narodil syn a nazvala ho Victor. Pred koncom zmeny som bola ešte pri ďalšom pôrode a hádajte, ako rodičia nazvali svojho synčeka… Vtedy som uverila, že na mňa dáva pozor.“

V lietadle

„Letela som na svadbu vnuka, no trošku som sa bála. Predsa len, nejakú dobu som nesedela v lietadle, a navyše, po prvýkrát od smrti manžela. Myslela som naňho v hale, pri nástupe do liedala. V tom mi pani odvedľa ponúkla čokoládu. Skôr, ako som ju zjedla, som si všimla, že na nej boli písmenká. Boli to iniciály môjho zosnulého muža. Niekoho by to vydesilo, mňa dojalo.“

Zdroj: Rd.com | Foto: Pixabay