Trápite sa vo svojej práci, neviete sa dočkať dôchodku, čakáte na inú príležitosť, výhru v lotérii, zázrak alebo si hovoríte, čo by bolo keby…? Vedzte, že nie ste sami. Podľa všeobecne známych štatistík až 85 % ľudí svoju prácu vyslovene nenávidí.

Napriek tomu skončiť nie je také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Trh je momentálne kvôli pandémii plný ľudí, ktorí hľadajú prácu a tej je už aj tak na mnohých miestach Slovenska katastrofálne málo, a tak sa niet čo čudovať, že mnohí sa boja aj o tú zlú robotu, čo majú.

Niekedy však nie je iná možnosť, než skončiť. Ľudia, ktorých krátke príbehy vám prinášame v tomto článku (jeho 1. časť nájdete >>>TU<<<), to v jednej chvíli skrátka vedeli. A neraz by po takejto skúsenosti určite mohli s istotou povedať, že to bolo to najlepšie, čo sa im mohlo stať.

1: Poslednou kvapkou v rade mnohých, pri ktorých ma z mojej práce triafal šľak, pre mňa bol náš večne ožratý manažér, ktorého vedenie nemohlo vyhodiť, lebo to bol niečí syn. A to ani vtedy, keď sa pred našimi zákazníkmi váľal po podlahe a nakoniec na nej zaspal.

2: Odmietli mi zaplatiť s odôvodnením, že oni nie sú zodpovední za to, aby som mal z čoho platiť nájom. Dva dni nato som už mal novú robotu.

3: Myslím, že bod zlomu prišiel, keď som si uvedomila, že mi nikdy nedávali výplatu “len tak” – vždy som sa musela pýtať a dožadovať sa jej, pričom odpoveďou mi boli výhovorky a šeky, ak vôbec, tak totálne neskoro. Keď som kvôli tomu musela platiť pokuty na nájme a poplatky za omeškanie splátok, vykašľala som sa aj na dvojtýždňovú odstupnú lehotu a šla som sa kade ľahšie.

4: Vedela som, že je čas skončiť, keď sa mi šéfka priznala, že ma šmíruje cez kameru.

5: Robila som servírku v hotelovej reštaurácii. Sprepitné bolo viac než úbohé a práca ťažká. Zúfalo som chcela byť presunutá do baru a hoci mi to šéf sľuboval, barmankou sa nakoniec stala úplne nová dievčina. Keď som sa ho spýtala, prečo to urobil, odvetil, že na to, aby som mohla byť za barom, musím zhodiť pár kíl. V tej chvíli som šla vytlačiť výpoveď a odišla so vztýčenými prostredníkmi.

6: Raz večer som pozerala správy. Ukázali tam dvoch mojich kolegov z adopčnej stanice, ktorých v susednom štáte zatkli za to, že šli do útulku, vzali odtiaľ niekoľko psov (s tým, že u nás budú mať väčšiu šancu na adopciu) a následne ich v dodávke zavraždili a vyhodili do náhodného kontajnera. Skončila som na druhý deň, keď som zistila, že šéf to vyriešil pokarhaním a povedal, že sa môžu po procese vrátiť do práce…

7: Pracovala som v istej predajni. Práve som bola tehotná a trpela som preto návalmi horúčavy. Požiadala som šéfku, aby mi dala radšej viac kancelárskej práce, no povedala, že to nie je možné. Skončilo to tak, že som raz uprostred dňa omdlela, otrieskala si pritom hlavu a ocitla sa v nemocnici s otrasom mozgu. Dieťatko bolo, chvalabohu, v poriadku. Ešte raz som potom zašla za šéfkou a požiadala ju, aby urobila nejaké zmeny, aby sa to nestalo znova. Odmietla. Viac som nemala nad čím premýšľať.

8: Mala som 19 a robila som v nemocničnej jedálni, keď som raz zistila, že dvaja manažéri uzavreli stávku o to, kto z nich sa so mnou ako prvý vyspí. V zúrivosti som im na mieste dala výpoveď. S odstupom času ale dosť ľutujem, že som im nešplechla do tváre ešte aj fakt, že som lesbička – a že im teda prajem veľa šťastia v snahách dostať sa mi do nohavičiek.

9: V obchoďáku sme sa pripravovali na Black Friday. Šéf v tom zahlásil, že nemieni dodržiavať kapacitné obmedzenia a že na ten deň sťahuje späť do práce dvoch ľudí z PN-ky, čo sa liečili na COVID. Odišiel som okamžite.

Pre viac info nás sledujte na Facebooku 
>>> TU <<<!

Zdroj: Buzzfeed.com | Foto: Depositphotos, Pinterest