Internetom kolujú stovky prípadov záhadných zmiznutí, mnohé sú aj knižne zdokumentované, pričom je len ťažké odhadnúť, ktoré z nich sa naozaj stali a kto sa chcel len presláviť bizarným príbehom. V roku 2001 sa ale stalo niečo, čo oficiálne a veľmi podrobne zdokumentovala austrálska polícia.

Našťastie, všetko malo dobrý koniec, no napriek tomu sa polícii nikdy nepodarilo objasniť okolnosti. O čo sa jednalo? O príbeh, ktorý mal troch aktérov. Boli nimi 22-ročná Austrálčanka Amy Rylance, jej 39-ročný manžel Keith Rylance a 35-ročná Petra Heller, obchodná partnerka manželov (a zároveň jej obchodných partnerov).

Trojica sa vo štvrtok 4. októbra 2001 ubytovala v kempe v mestečku Gundiah, kde mali prenocovať v karavane. Keith si šiel podľa výpovede pred 10. hodinou večer ľahnúť, vo vedľajšej miestnosti oddelenej len tenkou stenou si líha aj Petra, zatiaľ čo Amy ostáva pozerať televíziu. Približne o 23:15 sa nad oblasťou preháňa silná búrka, ktorá prebúdza Petru. Tá vypovedala, že šla do kuchynky, kde mala Amy sledovať televíziu. Miesto toho tam avšak mala vidieť podivný paprsok svetla, v ktorom sa Amy akoby vznášala. Následne si pamätá až to, ako ju kriesi Keith, ktorý márne hľadá svoju manželku.

V tú chvíľu pochopiteľne nikto nevedel, kde sa 22-ročná žena nachádza a jej muž alarmuje po pol dvanástej políciu. Tá samozrejme prevedie bežný výsluch. Šok prichádza okolo druhej hodiny rannej. V kempe zvoní telefón, pričom na druhom konci je Amy. Tá je živá a zdravá. Avšak na nevysvetliteľnosti udalosti to nič nemení. Amy totižto volala z čerpacej stanice vzdialenej 790 kilometrov od kempu. Sama nevedela, ako sa tam dostala, a posledné, čo si pamätala, bola búrka.

Takže otázkou, ktorú nedokázala vysvetliť ani Amy, ani polícia a ani Keith s Petrou, je dodnes tá, ako sa tam dostala. Ak by ju Petra naozaj ešte o 23:15 videla v karavane, za 3 hodiny by musela prejsť 790 kilometrov. Inak, ako lietadlom by sa to stihnúť nedalo. Avšak letiská v blízkosti kempu ani benzínky neboli. A aj keby to bola halucinácia Petry a Amy by mala na presun cca 4,5 hodiny, autom by musela ísť priemerne rýchlosťou 175 km/h. A ona žiadne auto nemala. A nemala ani dôvod nikde odchádzať. Navyše, Amy si pamätala začiatok búrky.

A kto by ju (a prečo) unášal bez akéhokoľvek hluku o 790 kilometrov inde priemernou rýchlosťou takmer 300 km/h, aby ju “v bezvedomí” vysadil na nejakej benzínke? Každopádne, jedno je isté. Manželia sa behom druhého dňa stretli a polícia preverovala možnosti. Nikdy však záhade neprišla na kĺb. Bol to tak dokonale naplánovaný manéver? Mohli za to tajomné sily búrky, s ktorými sa snažil v minulosti experimentovať Nikola Tesla? Mali v tom prsty “mimozemšťania” či UFO? Alebo niekto neznámy?

Zdroj: Air4life.uk | Foto: Twitter, Pixabay, Google Maps