Kedy sa človek stane starým? Keď dovŕši dospelosť? Keď má deti? Keď oslávi päťdesiatku? Keď odíde na dôchodok? Ono je to vlastne veľmi subjektívne a ako hovorí jedna múdra veta: „Ste taký starý, na koľko sa cítite!

 

Vek vlastne vo vnútornom pocite “staroby” podstatnú rolu nehrá. Tú hrajú vždy len a jedine okolnosti a frázy, ktoré opakovane vaše ušké bubienky prijímajú od okolitého sveta. Týchto šesť fráz prinúti človeka zamyslieť sa nad tým, či už nie je starý.

Už nie si malé decko!

Túto frázu počul každý z nás. A zrejme nie raz. Aj keď to tomu cca desaťročnému dieťaťu nepríde ako podstatná informácia, je to znak, že upratať si svoje veci má byť samozrejmosť. No a vedieť si urobiť aspoň rožok bez toho, aby sme s touto činnosťou zakaždým otravoval svojich rodičov, má byť tiež javom absolútne bežným.

K doktorovi môžeš ísť aj sám!

Ďalší okamih, ktorý dieťa akosi priblíži k dospelosti. Hlavne v dnešnej dobe si rodičia nemôžu dovoliť vymeškávať len tak robotu kvôli tomu, aby išli so svojím prechladnutým puberťákom k doktorke. Keď niekto zvládne túlať sa po vonku a oklamať predavačku, len aby mu predala cigarety, zvládne aj doktorke povedať, čo mu vlastne je. Ak teda samozrejme nejde o život.

“Dobrý deň!” alebo aj “Čo to robí ujo/teta?”

Jedna z najväčších faciek od života. Ledva chodíte na strednú školu, poprípade ste prekročili hranicu dospelosti a vy sa stále cítite ako dieťa. Zarábate maximálne tak na letnej brigáde v Kauflande a odrazu ste pre niekoho starý. Nejaký školáčik vás vo vlaku alebo autobuse osloví frázou: “Dobrý deň, môžem si prisadnúť?”. Prípadne sa vám stane incident ála spadnutá reťaz na bicykli a okoloidúce dieťa sa spýta svojej mamy: “Čo robí ujo/teta s bicyklom?”. Vy sa márne obzeráte, kde je nejaký starší pán/staršia pani s bicyklom. Až po chvíli vám docvakne, že tým myslelo vás. 

Tato!!! Ocko!!!

Okamih, pri ktorom pochopíte, že to malé čudo, ktoré ste párkrát prebalili a ktoré predtým zapríčinilo neprirodzene veľké brucho vašej partnerky, nie je len dočasný úkaz. Je to váš potomok a teraz ho budete vychovávať a starať sa oňho tak dlho, ako vaši rodičia o vás. U ženy to je o poznanie iný krok, pretože tá si musela celé to tehotenstvo a veci s ním súvisiace vytrpieť na vlastnej koži. A samozrejme, dieťa na ňu nebude volať ocko 😀

Poznámka: Ideálne je, ak sa otcom/mamou stanete až niekoľko rokov po tom, čo vám deti začnú vykať…

Je mi vážne zle!

Včera ste boli na stretávke zo školy, rozlúčke so slobodou alebo na nejakej chate u vášho známeho a žili ste do noci, prípadne do rána tak, ako kedysi so železnou pravidelnosťou pár krát do mesiaca. No už sú dve hodiny poobede a vy stále nie ste schopný poriadne fungovať, poprípade vstať z postele. Márne spomínate na to, že kedysi ste dokázali ísť na druhý deň do školy.

Poznámka: Zrejme ste už tridsiatnik, no napriek tomu o rok dopadnete na grilovačke absolútne rovnako…

Čože je to päťdesiatka?

Polstoročnica života, mladosť je fuč. Ak ste sa celý život nelikvidovali nejakými návykovými látkami a nezničila vás vaša robota, uvedomujete si, že zrejme mladší už nebudete, no nie je to taká tragédia. Všímate si vašich rovesníkov a svojich kamarátov z detstva už na ulici takmer nespoznáte. Čo je horšie, občas vidíte niektorého z nich na parté. Ak však myslíte pozitívne, všímate si aj o dvadsať rokov starších ľudí, ktorí stále aktívne športujú v rámci svojich možností. Cyklistika, beh, turistika či lyžovanie vás udržia v kondícií aj naďalej, hoci výkony z mladosti už s veľkou pravdepodobnosťou neprekonáte.

Poznámka: Nie je vylúčené, že občas vám podlomí nohy bod č. 5 (Je mi vážne zle), poprípade sa vrátite k bodu č. 4 (Tato!!!), no teraz ho už budete vnímať inak.

Zdroj/Foto: pixabay