V netradičný dátum – 29. februára sa udiala na Slovensku relatívne veľká zmena. Parlamentné voľby nevyhrala strana SMER-SD, s prehľadom ju zdolalo Matovičove OĽaNO. Prešlo len pár mesiacov, navyše vo veľmi ťažkom období, a mnohí by sa nebránili novým voľbám a odstúpeniu Igora Matoviča z postu premiéra. Mohlo by to byť riešením?

Igora Matoviča majú mnohí v zuboch za jeho veľmi pomalé uvoľňovanie opatrení, čím mohol poriadne zbrzdiť ekonomiku, pričom napríklad so športom to dlho vyzeralo veľmi zle. V diskusiách ho často ľudia titulujú hanlivo, pojem šašo je jedným z tých pozitívnejších. A to pritom po výsledku volieb do NR SR vládla s jeho víťazstvom relatívna spokojnosť.

Konečne nevyhrali “smerácki zlodeji”, zatiaľ čo na naše pomery neobvykle vysoká volebná účasť vzala percentá aj (podľa mnohých) “fašistovi” Kotlebovi a jeho ĽSNS, príliš veľký kus “koláča” si neodhryzli ani “noví ultraliberálni politici” zo zoskúpenia PS/SPOLU, ako ich často ľudia nazývali. Matovič sa viacerým zdal byť človekom, ktorý je síce trošku svojský, no zároveň nebol žiadnym extrémom. Na scéne už nejaký ten piatok bol a mal byť zárukou nejakého zjednotenia sa národa.

Ľuďom všeobecne sa veľmi ťažko vládne, to nie je nijakým tajomstvom. No na Slovensku je to v súčasnosti ešte ťažšie, ako by sa mohlo zdať. Dôvodom je extrémna rozmanitosť názorov a byť premiérom (resp. tým, kto má v nejakej dôležitej otázke hlavné slovo) je takmer za trest. Slovenský národ bol utláčaný v Uhorsku, neskôr niektorí cítili, že v Československu sme hrali druhé husle, aby nás napokon desiatky rokov utláčala komunistická strana vedená po roku 1968 rovno z Moskvy. Teraz sme sa mohli konečne nadýchnuť, no aká-taká demokracia nás ako národ absolútne rozdelila.

Nech vyhrá voľby ktokoľvek, bude zle. Časť spoločnosti odsudzuje “bruselský a americký diktát”, druhá strana vidí ako hrozbu Rusko. Mnohí odsudzujú extrémistické názory Kotlebovcov, hoci všeličo z toho, čo si “dovolili” poniektorí členovia strany povedať, je zároveň názorom miliónov Slovákov. Jedna strana obviňuje druhú, druhá zase prvú. Jedna časť národa by inak orientovaných ľudí najradšej nezmyselne vyhlásila za duševne chorých, druhá časť tu podporuje miestami až zvrátené ideológie.

Samostatnou kapitolou sú rozdeľovanie spoločnosti “na slušných a neslušných”, či “pochody za život a rodinu”. Ľudia sa do krvi dokážu pohádať o tom, či majú byť v nedeľu zatvorené obchody.

Kde sme to dopracovali? Na lídra každej politickej strany sa valí zo všemožných strán nevôľa a nech by bol “pri moci” ktokoľvek, stále bude zle. Súčasný koronavírus mnohých vystrašil natoľko, že sa im zdá predčasné to uvoľňovanie opatrení, zatiaľ čo ďalší kritizujú každý jeden deň, keď si musia nasadiť rúško v obchode či vlaku. Niektorí vidia v našej vôbec prvej prezidentke symbol vznešenosti a považujú ju za vzdelanú a príťažlivú osobu, ktorú nám majú iné štáty závidieť, zatiaľ čo početná časť populácie ju považuje za dosadenú “nekompetentnú” bábku.

Je vôbec možné uspokojiť všetkých?  

Foto: Twitter, Facebook/IgorMatovic