Často si nedokážeme uvedomiť cenu života, až kým nepríde niečo, čo nám ho od základov zmení. Ľudia, ktorí si prešli takouto skúsenosťou, sa z času na čas rozhodnú so svojou bolesťou podeliť so svetom – aby iným ukázali, že pre zlom v myslení nemusia čakať na to, až sa im nešťastnou náhodou stane niečo podobné.

Naše dnešné krátke príbehy sú pokračovaním článku o tom najhoršom, čo museli ľudia oznámiť iným (jeho prvú časť nájdete >>>TU<<<). Prinajmenšom niektoré z nich skutočne trhajú srdce aj skrz čas a priestor. A to, čo prežívali v danej chvíli autori príspevkov, je pre väčšinu z nás nepredstaviteľné.

1: Pre mňa bolo najťažšie povedať 4-ročnému chlapcov, že nemôžem byť jeho mama. Kontext: Keď som vyrastala, moji rodičia pracovali ako pestúni. Než som sa odsťahovala, mali sme práve doma dve detičky mladšie ako 5 rokov. Jednému z nich som raz čítala pred spaním, keď z ničoho nič s uslzenými očkami prehovoril: „Nemám mamičku. Môžeš byť ty moja mamička?“ Obe deti majú dnes šťastný domov, no tú noc som preplakala.

2: Pred pár rokmi som musela 14-ročnej dcére oznámiť, že jej 16-ročná sesternica spáchala samovraždu. Bola to tá najsrdcervúcejšia chvíľa, akú som kedy zažila.

3: Rakovina prsníka sa mi rozšírila do kostí. Som v poslednom štádiu. V tejto chvíli sa už doktori sústredia skôr na „manažment“, než na liečbu. Priemerný čas od zistenia choroby do konca je asi päť rokov. Neviem, koľko mi zostáva, no povedať toto mojej rodine bolo omnoho horšie, než to samotné vedomie, že čoskoro umriem.

4: Musel som povedať otcovi, že môj brat je mŕtvy. Posledný raz, čo sa videli, sa škaredo pohádali a viem, že otec to potom strašne ľutoval. Už mu to však nikdy nebude môcť povedať.

5: Najťažšie pre mňa bolo povedať 3-ročnému synčekovi vetu „mamička skrátka pozabudla, ale to neznamená, že ťa neľúbi“ potom, ako NA JEHO NARODENINY prišla do môjho domu, vyzdvihla miesto neho našu 5-ročnú dcéru a vzala ju na skvelé dobrodružstvo do sk**veného zábavného parku. Viete, dráhy, cukrová vata a tak… Ach! Moja rodina sa dokázala do troch hodín zmobilizovať a usporiadať mu narýchlo oslavu, aby sme ho rozptýlili. Vďakabohu za nich.

6: Musela som oznámiť všetkým v práci, že náš kolega si v to ráno vzal život.

7: Pracovala som v domove dôchodcov, kam neustále prichádzali ľudia s manželmi, otcami a matkami. Vždy ich posadili k môjmu stolu a potom prišli tie slová: „Mami, sme tu a tu a táto pani ti teraz povie, o čo ide…“ A potom na mňa celá rodina čumela, ako keby bola MOJA práca povedať ich rodinným príslušníkom citlivou cestou niečo v zmysle „oh, mimochodom, tuto prítomní majú v pláne predať vaše veci a váš dom a vy budete žiť v tomto zariadení, až kým neumriete, ok?“.

8: Musela som oznámiť mojej mame, že jej matka sa stala obeťou vraždy. A kto bol vrahom? Nik iný ako môj strýko…

9: Raz som pracovala v administratíve pri miestnych voľbách. Päť kandidátov, štyri kreslá. Väčšina tých kandidátov sa ani neobťažovala prísť sa na tie voľby pozrieť. Tá jediná, čo sa objavila, bola na to ako stvorená a naozaj veľmi sa snažila ľuďom pomáhať, ako vedela. Keď som spočítala hlasy, bolo na mne, aby som jej povedala, že prehrala. Ako jedna jediná. Sotva som sa na ňu dokázala pozrieť, keď som jej oznamovala túto správu a stratila som sa odtiaľ skôr, ako jej priatelia stihli skončiť s utešovaním.

10: Moja široká rodina zverejnila oznámenie o dedkovej smrti – na Facebooku o tretej ráno. Okamžite som letela k mame, aby som jej to citlivo oznámila skôr, než to ráno nájde ONLINE. Svojho otca zbožňovala, takže ju to zasiahlo poriadne ťažko.

11: Tou najsmutnejšou vecou pre mňa bolo vysvetľovanie mojej matke, odkiaľ ma pozná…

Ľudia sa podelili o to NAJHORŠIE, čo kedy museli povedať iným: Vety, ktoré trhajú srdce!

Zdroj: Buzzfeed.com | Foto: Unsplash