Keď sa pozrieme na výplatnú pásku, neraz len žasneme, koľko peňazí nám štát vezme, a koľko musí na nás vynaložiť zamestnávateľ. Rozdiel medzi sumou, ktorú na zamestnanca vynaloží zamestnávateľ (u nás je to superhrubá mzda) a čistou mzdou zamestnanca (tým, čo vám príde na účet), sa odborne nazýva „zdanenie práce“.
Áno, už na prvý pohľad je každému jasné, že zo superhrubej mzdy by sa mu žilo lepšie ako z čistej mzdy. Teda minimálne za predpokladu, že by ostatní ľudia naďalej dostávali tú čistú. Za rok 2020 vyšlo priemerné zdanenie práce na Slovensku na 41,2 %. U niekoho to vychádza o niečo viac, u iného o niečo menej. Závisí to od počtu a veku detí, výšky hrubej mzdy, rôznych odvodov, príspevkov do III. piliera a ďalších faktorov.
Takže na niekoho, komu príde na účet napr. 800 €, vynaloží zamestnávateľ v priemere 1 360 €. Zdanenie práce je v jeho prípade teda 560 €. To je už od pohľadu veľká suma a verejná mienka je pochopiteľne taká, že je to až príliš a môže za to „neschopná vláda“ atď.
Avšak, je na tom Slovensko skutočne až tak zle? Či zle je ťažké povedať, no každopádne zďaleka nie najhoršie. Spomedzi krajín OECD je lídrom v tomto smere Belgicko, kde bolo priemerné zdanenie práce za rok 2020 až 51,5 %. Z okolitých krajín bolo na tom „najlepšie“ Poľsko (34,8 %), Česko malo priemer 39,8 %, Maďarsko 43,6 % a Rakúsko až 47,3 %. Nad 45 % sú aj Francúzsko, Taliansko či Nemecko. Naopak, Švajčiarko, Mexiko či Austrália sú medzi 20 a 25 percentami.
Zdroj: Finance.cz | Foto: Pixabay
