Pomáhať a chrániť – to je motto našich policajtov. Vyzerá to ale, že niekedy potrebujú trochu pomoci aj oni. Najmä, ak ide o situáciu, na ktorú ich tréning nikdy nemohol pripraviť…
- Po príjazde na miesto, hliadka zaistila stopy násilia na dverách, skriniach, svokre a okolí.
-
Páchateľ zanechal na mieste činu veľa odtlačkov, z ktorých mu ale žiaden nepatril.
-
Najprv som si myslel, že len žartuje, a že po mne strieľa slepými nábojmi. Keď ma odvážali do nemocnice, tak som si to už nemyslel.
-
Niekoľkokrát som ho vyzval, aby zastavil, ale on padal z okna ďalej.
-
Po niekoľkých ďalších metroch zabočil sledovaný vpravo, čo sme nepredpokladali a pokračovali sme ďalej rovno.
-
Služobný pes síce zadržal páchateľa, ale putá som mu musel nasadiť ja.
-
J.K. sa pri zatýkaní bránil tak intenzívne, že sme sa po chvíli už bránili my.
-
Hrubo ma urážal, tak som ho mierne ukľudnil obuškom.
A nakoniec, bonusový vtip 🙂
Do nemocnice príde veľa postrieľaných policajtov. Doktor sa najprv zamračí, potom nadvihne obočie a pýta sa:
– Ako sa toto mohlo stať?
Jeden policajt odpovedá:
– Mali sme kurz zo streľby a inštruktor nám povedal, že máme strieľať jeden po druhom!
Zdroj: rehot.sk | Foto: Pixabay
