Mnohí učitelia nabádajú žiakov, aby vždy odpovedali, aj keď si svojou odpoveďou nie sú celkom istý. Proste, treba to vyskúšať. Avšak, v niektorých prípadoch by asi to “neviem” bolo lepšou možnosťou. Tak, ako v nasledovných prípadoch, kedy žiaci vypustili zo seba naozaj perly.

 

PERLY ZO ŠKOLSKÝCH LAVÍC:

Niečo o krvnom obehu: „Krv prúdi jednou nohou dole a druhou späť hore.

A pri krvi ešte na chvíľočku ostanete: „Kým dáme niekomu transfúziu, musíme sa presvedčiť, či je krv kladná alebo záporná.

Mierny presun do biológie: „Huby rastú vždy vo vlhkom prostredí a preto vyzerajú ako dáždnik.“ … ten dodatok si dotyčný (á) mohol (la) odpustiť

Na slovenčine nás učili stupňovanie prídavných mien, ale povedali nám aj to, že niektoré sa proste nedajú vystupňovať. Alebo že by všetky?Fosília je vyhynutý živočích. Čím je starší tým je vyhynutejší.

Niektoré vedomosti ale siahajú ale ešte ďalej: Planéta je Zem obklopená oblohou.Ako toto niekto myslel?

A tu niekto nedával pozor dvojnásobne: „Keď ucítite plyn bez chuti a bez zápachu, je to pravdepodobne oxid uholnatý.“ Inak si len ťažko predstavíme, ako cítime niečo bez zápachu.

Zaplakal by aj nejedek chemik: H2O je horúca voda a CO2 je studená voda.

No a základné znalosti zlyhali aj po tom, ako učiteľka na hodine angličtiny chcela, aby jej žiak povedal, ako by si v anglickom obchode vypýtal kilo “niečoho”: Akože napríklad kilo vajíčok?Dúfajme, že bol k dediny a do potravín skutočne nikdy neprišiel.

A na záver jedna dosť filozofická úvaha: Príliv a odliv je súboj medzi mesiacom a zemou. Voda sa sťahuje smerom k mesiacu, pretože na ňom žiadna nie je a príroda nenávidí vákuum. Ako sa na tom súboji podieľa slnko, to som zabudol. Subjektívne názory na niektoré témy by veru mali ostať tabu.

Zdroj: rehot.sk | Foto: Pixabay