Súčasný pandemický stav je sám osebe obrovská záťaž na psychiku, no keď sa k tomu všetkému pridajú politické hry a hádky, výsledok je hotová katastrofa. Ľudia prirodzene strácajú trpezlivosť, pretože vplyv udalostí prekročil ich absorpčnú schopnosť, a tak dochádza k vzburám a porušovaniu pravidiel. Aspoň to tvrdí sociológ Michal Vašečka, ktorý prirovnal súčasný stav k tomu vojnovému.

Keď sme si na Silvestra 2019 vraveli, že rok 2020 musí byť v našich životoch prelomový, nemohli sme tušiť, ako veľmi – akurát nie spôsobom, akým by sme si priali. Koronavírus zasiahol istým spôsobom takmer každého jedného človeka na zemi, pričom sa musíme vyrovnať s celkom novou a dosiaľ nepoznanou situáciou.

Fakt, že celá vec sa mesiacmi skôr zhoršuje, než zlepšuje, pritom nenesieme úplne dobre. Nedokážeme si robiť plány, budúcnosť je veľká neznáma a z opatrení sme už totálne deprimovaní. Proti tomuto pocitu sa bránime rebéliou proti nariadeniam, ktorá často ani nemusí byť vedomá a schválna.

“Po prvé, mnohí nie sú ochotní pripustiť, že život sa už vo všetkom nevráti do starých koľají po odznení pandémie a že mnohé dopady pandémie na nás budú mať vplyv celé roky. Po druhé, stále viac a viac ľudí sa dostáva do existenčných problémov a strácajú trpezlivosť,“ tvrdí Michal Vašečka.

Môže za to všetko Igor Matovič?

Sociológ pritom pripomína, že okrem finančných, organizačných či skrátka sociálnych ťažkostí nás trápi aj nestabilita opatrení. Zákazy a príkazy sa menia doslova zo dňa na deň, z čoho sme už nielen právom otrávení, no navyše sa tým znižuje naša dôvera voči vláde.

Podľa Vašečku sa snažíme vzoprieť tomu, čo chápeme ako svojvôľu politikov, no on sám problém vidí skôr v spôsobe ich komunikácie s národom. Mnohí lídri si totiž pri prezentovaní opatrení nedokážu odoprieť poučovanie a zbytočné prejavy autoritatívnosti.

Napriek všetkému sociológ celkom nesúhlasí s tvrdením, že “za všetko môže Matovič”. Zároveň je podľa neho však “možné konštatovať, že komunikácia premiéra bola najslabšou časťou komunikácie vlády a návrhy na jeho vymenenie nie sú prejavom osobných animozít, ale snahou o zmenu, ktorá je už v súčasnosti nevyhnutná.

Začať musíme od seba – ale prečo práve my?

Čo ešte ľuďom vyslovene prekáža? Stokrát opakované ponaučenia, ako sa musíme menej stretávať, menej cestovať, byť “zodpovední” a v namiesto kritizovania začínať najmä sami od seba. Toto všetko si, prirodzene, dávame do kontrastu so správami, že ten a ten politik porušil nariadenie či urobil zo seba vzácnu výnimku – inými slovami s “papalášizmom”.

Fakt, že sa zdá, že sme si rovní, no niektorí sú si rovnejší, nás vyslovene dráždi. Potom nám už stačí si len pozrieť fotografie z lyžovačiek či z improvizovaných vianočných trhov a nemáme ďaleko od výbuchu zlosti. Prečo si nedokážeme podobné drobné radosti života odoprieť?

Sociológ má vysvetlenie aj na to: “V istom zmysle je to pochopiteľné, ľudia sú spoločenské bytosti a stále viac im chýba osobný kontakt. Ostražitosť sa vytráca aj preto, že si ľudia zvykajú na stav podobný tomu vo vojne – prvá vybuchnutá bomba ľudí veľmi vydesí, ale tú tisícu si už ani veľmi nevšimnú. Neštandardná situácia sa jednoducho začína napriek svojej výnimočnosti štandardizovať.”

Bohužiaľ, nám napriek našim vnútorným či hlasným protestom nezostáva nič iné, len v rámci čo najrýchlejšieho prekonania pandémie nejako toto obdobie pretrpieť. Sú totiž veci, ktoré vzbura urobí len a len horšie, pričom vírus je rozhodne ukážkovým príkladom.

Pre viac info nás sledujte na Facebooku 
>>> TU <<<!

Zdroj: Tvnoviny.sk | Foto: Facebook