Nie každý človek sa narodí s predpokladom prežiť život podľa hesla “ži a nechaj žiť”. Hoci sa toto moderné porekadlo vzťahuje skôr na rôzne predsudky a ľudskú potrebu vštepovať všetkým okolo seba svoje názory a presvedčenia, niektorí nie sú schopní dodržať ho ani doslova.

Takýmto človekom bola aj istá Leonarda Cianciulli. Talianka, ktorá sa narodila v roku 1893, vstúpila do dejín ako Mydlárka z Correggia a neskôr sa stala predlohou pre horor Piatok trinásteho. Na svoje besnenie však mala vskutku nezvyklý motív.

Prekliaty zväzok?

S Leonardou sa život nemaznal. Ako dieťa sa dvakrát pokúsila o samovraždu, no na smolu jej budúcich obetí jej to nevyšlo. Krátke šťastie našla, až keď mala 24 rokov. Vtedy sa totiž vydala za úradníka Raffaela Pansardiho, ktorého si vzala napriek vôli jej rodičov. A tu nastal v jej živote veľký zlom, ktorý mal navždy poznamenať jej budúcnosť – Leonarda tvrdila, že ju matka kvôli zakázanému sviatku prekliala.

Leonarda v časoch mladosti.

Mladomanželia sa museli niekoľkokrát sťahovať, kým sa usadili v mestečku Correggio ležiacom na severe Talianska. Tam si Leonarda otvorila malý obchod. Stala sa váženou obyvateľkou mesta, ženou, ktorú mali radi zákazníci aj susedia. Ku šťastiu jej však chýbala jedna vec, kvôli ktorej dokázala preplakať dni aj noci – deti.

Mať potomstvo akoby nebolo Leonarde súdené. Prekonala celkom 17 tehotenstiev. Z toho však 3-krát potratila a 10 jej detí sa nedožilo ani útleho veku. Na zostávajúcich štyroch preto lipla priam nepredstaviteľným spôsobom. Kvôli smutným skúsenostiam a údajnej matkinej kliatbe totiž verila, že im je všetkým predurčené umrieť skôr, než dosiahnu dospelosť.

Prvá ľudská obeť

Padol rok 1939. Začala sa 2. svetová vojna a Leonardinmu najstaršiemu synovi Guiseppemu prišiel povolávací rozkaz. Žena sa preľakla, no jej pomätený mozog našiel riešenie, ako dieťa “ochrániť” pred smrťou – uverila, že na to, aby prežil dlhý život, je potrebná ľudská obeť.

K tej sa Leonarda dostala ako slepé kura k zrnu. Jedného dňa totiž do jej obchodu prišla žena menom Faustina Setti. S povesťou starej panny prosila šialenú matku o radu. Zanedlho jej Leonarda zvestovala “šťastnú zvesť” – Faustine povedala, že jej vo vzdialenom meste našla muža. Dala jej dokonca aj inštrukcie, čo má robiť, a tie zahrňovali napísanie listov všetkým príbuzným. Mala ich uistiť, že je šťastná a nemajú ju hľadať.

Večer pred plánovaným odjazdom ešte nadšená Faustine prišla navštíviť ženu, ktorá jej tak veľmi “pomohla”. Leonarda si s ňou pripila vínom. Do jedného pohára však primiešala prášok na spanie. V momente, keď Faustine zavrela oči, ju vrahyňa rozsekala sekerou na deväť častí. Krv obete usušila v trúbe, namlela ju, zmiešala s bežnými kuchynskými ingredienciami a napriekla z nej koláčiky. Tie potom jedla, ponúkala návštevám a niekoľko nabalila – zrejme “pre šťastie” – aj svojmu synovi.

Raz zabiť jej nestačilo

Faustine však zrejme krvavému cieľu v ponímaní Leonardy nepostačovala. Ďalšej obeti – žene menom Francesca Soavi – nesľúbila muža, ale prácu. Zopakovala pri nej rovnaký postup a nakoniec ju zabila.

Tretia a posledná obeť, ktorá prišla beštii do cesty, bola bývalá sopránistka Virginia Caccioppo. Tej bola taktiež sľúbená lukratívna práca. Virginia však pred svojím zmiznutím žiadne listy nenapísala. Jednoducho sa po nej jedného dňa zľahla zem.

S jej telom naložila vrahyňa opäť zversky. Rozvarila ju vo veľkom hrnci spolu s kolínskou a vytvorila z nej mydielka. Tie následne rozdávala zákazníkom a priateľom ako darčeky. Nemali ani tušenia, že sa umývajú ľudskými pozostatkami.

Odhalenie

Absencia listov od Virginie urobila za besnením šialenej ženskej bodku. Sestra bývalej speváčky totiž vedela, že len tak odísť nie je jej príbuznej podobné. Začala po nej teda pátrať a sama mala jednu silnú stopu. Bola to totiž ona, kto Virginiu videl naposledy – vchádzať do obchodu Leonardy Cianciulli.

Podozrivú predavačku krátko nato zatkla polícia. Sprvoti mlčala, keď však vyšetrovatelia naznačili, že by mohli podozrievať jej syna, zľakla sa a do najmenších detailov opísala každú jednu vraždu. Trest bol jasný – 30 rokov za mrežami. Tie si Leonarda aj odsedela. V roku 1970, ktorý mal byť jej posledným vo väzení, však vo veku 77 rokov umrela. Kuchynské nástroje používané pri nakladaní s telami sú dodnes vystavené v múzeu v Ríme spolu s fotografiami obetí.

Zdroj: Extra.cz | Foto: Wikipedia