Smrť je niečo, čo považujeme za definitívne a konečné. Bez ohľadu na to, čo veríte, že príde po nej, všetky viery sa zhodujú v tom, že ukončuje pozemskú púť človeka. To je aj dôvod, prečo nás tak veľmi desia filmy a príbehy o ľuďoch, ktorí „vstali z mŕtvych“.

Kým takzvaní „zombie“ sú len fikcia, jestvuje fenomén, vďaka ktorému sa človek naozaj môže po smrti prebudiť a vrátiť sa do normálneho života. Volá sa Lazarov syndróm a vysvetliť si ho nevedia ani lekári, ktorí sa s ním už stretli.

Hoci je mimoriadne vzácny, len medzi rokmi 1982 a 2018 je zdokumentovaných 65 prípadov „zmŕtvychvstania“. (V skutočnosti ich môže byť omnoho viac, predpokladá sa, že prípady však niekedy mohli zamlčať aj samotní lekári, aby sa vyhli postihom či obvineniam z predčasného vzdania resuscitácie.) Z uvedených 65 ľudí sa podľa medializovaných informácií vrátilo do bežného života len 18.

Prebudenie uprostred vlastného pohrebu

Svetom otriasol prípad Lazarovho syndrómu napríklad v roku 2014, keď sa počas vlastného pohrebu z ničoho nič prebudil len 2-ročný brazílsky chlapček. Poprosil svojho otca o pohár vody, napil sa, ľahol si späť a viac neprejavil známky života.

Celkom inak však dopadol prípad 91-ročnej Janiny Kolkiewicz. Starenku v novembri 2014 uznali za mŕtvu potom, ako prestala dýchať a zastavilo sa jej srdce. Jej telo previezli do márnice, kde malo už len počkať na pohreb. Na šok všetkých sa však o 11 hodín nato prebudila so slovami, že má chuť na palacinky a čaj! Po vyšetreniach, ktoré ukázali, že zázračne ožila, sa žena vrátila domov, kde sa sťažovala iba na pocit chladu. Okrem toho jej však vôbec nič nebolo.

Ako je to vôbec možné?

Lazarov syndróm nie je dodnes spoľahlivo vysvetlený. Existuje však niekoľko teórií o tom, prečo je tento oneskorený návrat spontánneho obehu krvi po ukončení resuscitácie vôbec prípustný.

Jedným z možných vysvetlení je, že po resuscitácii pumpovaním srdca sa tlak na hrudníku môže postupne uvoľňovať, čím náhodne uvedie srdce späť do činnosti. Ďalší teoreticky prípustný dôvod môžeme hľadať práve v liekoch, ktoré sa používajú počas resuscitácie (napríklad adrenalín) – tie vraj veľmi zriedkavo môžu zabrať aj oneskorene.

Napriek tomu, že aj takéto prípady, na ktoré je aj veda zdanlivo krátka, sa môžu stať, vedci upozorňujú, že ide o extrémne zriedkavý fenomén. V našich podmienkach je prax taká, že aj po smrti je pacient ešte minimálne dve hodiny pozorovaný, či nezačne javiť čo i len najmenšie známky života. Výskyt Lazarovho syndrómu je taktiež pravdepodobnejší v chudobnejších oblastiach, kde sa smrť pacienta určuje skôr vonkajším pozorovaním lekármi, než spoľahlivými prístrojmi.

Pre viac info nás sledujte na Facebooku 
>>> TU <<<!

Zdroj: Startitup.sk | Foto: Pinterest